Betka Oswaldová 9.B

Tento príbeh sa odohral pred mnohými stáročiami. Nie je o princeznej, ani o udatnom bojovníkovi, je o chlapcovi, ktorý pre svoju zvedavosť prišiel o život.

Bolo to dávno. Výstavba kostola sv. Kataríny bola v plnom prúde. Na stavbe robilo veľa mužov. Pracovali veľmi ťažko a na obed, keď hlásnik hlásil poludnie, nosili ženy svojim manželom jedlo, aby sa posilnili. Na stavbe pracovali väčšinou muži, ktorí mali rodiny a potrebovali peniaze na živobytie. Typickým príkladom takejto rodiny bola práve rodina Veckových. Muž, žena ich syn a ešte nenarodené dieťatko, ktoré pani Vecková nosila pod srdcom. Synček sa volal Kamil, otec Ondrej a mama Anna. Ešte nenarodené dieťa sa malo volať Zuzka, lebo dúfali, že to bude dievčatko. No v opačnom prípade by to bol Stanko.

Malý Kamil bol veľmi živé a najmä zvedavé dieťa. Rodičia ho nesmierne milovali a v snahe uchrániť ho, mu veľa vecí zakazovali. Jemu sa to samozrejme nepáčilo, a tak ich zákazy porušoval vždy, keď to bolo čo i len trochu možné. Na kraji mesta stála malá červená veža, ku ktorej sa viazala strašidelná historka o tom, že v nej blúdia duše tých, ktorí ťažko zhrešili, alebo sa dopustili iného zlého činu. Rodičia strašili svoje deti touto historkou, aby sa k nej nepribližovali, pretože veža sama o sebe a aj okolie bolo dosť nebezpečné. Práve kvôli tejto povesti ju nezbúrali, nechali ju stáť v areáli hradu a hradby viedli okolo nej. Jej účelom bolo nastrašiť ľudí, a tak ich udržať v bezpečí. Ale viete, ako to chodí. Nebezpečná alebo bezpečná, hlavne, že je zaujímavá.

Presne to si myslel aj malý Kamil. Jedného jesenného dňa sa k nej vybral, aby si ju mohol obzrieť zblízka a presvedčiť sa, či sú historky o nej pravdivé. Veľké železné dvere boli zamknuté, a tak sa vybral oknom. Dnu sa dostal, lebo mreže na ňom boli poškodené. Chvíľu si myslel, že to urobila nejaká zatratená duša, ale potom na tie myšlienky radšej zabudol, lebo sa začal trochu báť. Ako tak prechádzal po starej spráchnivenej drevenej podlahe, niečo pod ním prasklo a on sa prepadol do tunela veľmi úzkeho a hlbokého. Nejaká starena vraj počula jeho krik a ston, no pomoc, ktorá následne po jej správe prišla, chlapca nenašla. Jeho telo neobjavili ani nikdy potom. Ľudia zo starenky spravili bláznivú ženu, a keď sa dozvedeli o tom, že Kamil Veckovie sa stratil, rozšírila sa správa, že padol zo skaly.

No príbeh sa tým neskončil a niektorí mešťania si vymýšľali strašidelné historky o tom, že duša malého Kamila zostala navždy blúdiť v hlbinách Červenej veže s dušami hriešnikov. Tento príbeh slúži dodnes malým deťom na výstrahu. Niektorí zas tvrdia, že za mrazivých zimných nocí počuť chlapcov ston, lebo mu je v hlbokej priepasti zima.

Jana Ďurkovská 8.A