Betka Oswaldová 9.B

Dionýz Stanetti bol jedným z najslávnejších sochárov v Uhorsku. Preslávil sa najmä stavbami morových stĺpov.

Keď raz dostal ponuku od Kremničanov, aby aj im postavil Morový stĺp, s radosťou to prijal. Presťahoval sa do Kremnice a býval v dome na námestí, ktorý bol najužší. Keď sa sťahoval, objavil v ňom veľký tajný úkryt. Rozhodol sa, že si doň uloží iba najvzácnejšie veci, čo má. Trezor prekryl veľkým obrazom, takže ho vôbec nebolo vidieť. Hneď na druhý deň si začal robiť náčrtky Morového stĺpu. Asi mesiac zdokonaľoval drobné sochy a doplnky na papieri. Potom začal vytesávať anjelikov, sochy svätých... Trvalo mu to osemnásť mesiacov. Všetko bolo veľmi krásne. Každý večer mal výhľad na Morový stĺp, no stále mu tam niečo chýbalo. V jeden deň si iba tak sadol za stôl, chytil uhlík a začal kresliť náčrtky sôch. Bolo ich veľmi veľa. Zabudol, že je už skoro jedna hodina v noci, no aj tak nemohol prestať. Hodiny ubiehali a keď sa ráno zobudil nad hŕbou papierov na vrchu ležal obrázok súsošia Svätej trojice. Keď sa na obed vybral za richtárom s návrhom zväčšiť Morový stĺp, zišlo mu na um, že konečne využije tajný úkryt. Opatrne zložil obraz, otvoril trezor a vložil doň obrázok súsošia. Richtára táto myšlienka tak nadchla, že Dionýzovi prikázal, aby začal s prácou už na druhý deň. Keď sa vracal šťastný domov, uvidel, že jeho dvere do domu sú pootvorené. Veľmi sa zľakol. Prvé čo ho napadlo bolo, že mu niekto ukradol nákres sôch. Ostal ako zamrznutý. Po chvíli sa však rozbehol do domu. Našiel porozhadzované oblečenie, výkresy, knihy. Celý dom bol rozhádzaný. Ihneď zložil obraz, otvoril trezor a obrázok tam našiel položený tak, ako ho tam uložil on sám. Bol veľmi šťastný. Neohlásil lupičov mestskej stráži. V tej chvíli mu bolo jedno, čo mu kradli. Hlavne, že Svätá trojica bola v jeho rukách. Hneď na druhý deň sa pustil do vytesávania súsošia.

Z práce sa však tešil iba tri mesiace, pretože zomrel na tuberkulózu. Súsošie Svätej trojice napriek Dionýzovej smrti bolo dokončené a dodnes sa vysoko vypína na kremnickom námestí.

Silvia Majerová 8.A