Andrea Elešová 8.A

Hovorí sa, že láska býva niekedy slepá. Znamená to, že jej nezáleží na tom, ako niekto vyzerá, koľko má peňazí, ale na tom, aký je vo vnútri. Môže to však znamenať aj to, že sa zaľúbime do nesprávneho človeka.

Jedného letného dňa sa dvadsaťjeden ročná Milena vracala z trhu aj s veľkým nákupom v rukách. Slnko krásne hrialo a na oblohe ste mohli napočítať len dva malé baránky. Ako tak prechádzala popod Dolnú bránu, v myšlienkach rozoberala, čo uvarí na obed. Zrazila sa s chlapcom, ktorého v Kremnici nikdy predtým nevidela a časť nákupu sa jej vysypala na zem. Keď jej pomáhal nakladať nákup do koša, ich pohľady sa stretli a ona v tej chvíli zostala ako zhypnotizovaná. Jeho oči boli krásne hlboké, veľmi jemné a ich hnedá farba pripomínala dozreté kakaové plody. Potom prehovoril: „Ja som Matej a ty?“ Najprv ju to zaskočilo, ale hneď odpovedala. „Volám sa Milena. Nechcem byť zvedavá, ale vidím ťa tu prvýkrát a tak sa chcem opýtať...“ „Prisťahovali sme sa s rodinou predvčerom,“ povedal skôr, než stihla položiť otázku.

Nasledujúce dni trávili väčšinu času spolu. Milena mu ukazovala Kremnicu a on so záujmom počúval jej rozprávanie. Postupom času sa Milena do Mateja zamilovala. Dúfala, že aj on k nej prechováva rovnaké city, ale hanbí sa jej to povedať. Tak sa rozhodla, že radšej počká.

Blížil sa koniec leta a ako každý rok sa mala v Kremnici konať veľká slávnosť na počesť dňa, keď do mesta prišli nemeckí majstri minciari a zlatníci. Milena dúfala, že Matej ju pozve tancovať, ale nestalo sa tak. Zábava bola v plnom prúde, keď ho stretla s neznámym dievčaťom. Pozdravili sa a on vyslovil to, čo nemal, alebo skôr to, čo Milena nikdy nechcela počuť. „Milena, predstavujem ti svoju nastávajúcu manželku Margarétu.“ Z úst jej nevyšiel ani hlások. Otočila sa a rozbehla smerom domov. Pod Dolnou bránou sa potkla o vyčnievajúci kameň a padla na zem. Pustila sa do srdcervúceho plaču a prekliala miesto, kde po prvý raz uzrela jeho nádherné oči.

Príbeh Mileny a Mateja je povesť o tom, že kto pod Dolnou bránou spozná svoju lásku, zlomí mu srdce a už nikdy nebude naozaj šťastný. Môže mať čokoľvek, zlatý palác či modré z neba, ale úprimne ľúbiť mu už nie je súdené.

Jana Ďurkovská 8.A