Andrea Elešová 8.A

Gejza sa už od malička veľmi rád hrával s chlapcami z mesta. Jeho otec mu to zakazoval, pretože oni boli rodina z vyšších kruhov. Gejza sa veľakrát nenápadne vytratil z domu, aby nemusel celý svoj voľný čas tráviť štúdiom, ale mohol sa pohrať aj s ostatnými deťmi. Jeho mama na to prišla, ale svojmu manželovi nič neprezradila. Chápala svojho syna a vedela, čo je to žiť vo vyššej vrstve mešťanov. Aj ona si to vytrpela, keď bola malá.

Mladý chlapec sa samozrejme zaľúbil do svojej kamarátky. Od tej doby chodil potajomky von ešte častejšie. Raz, keď odchádzal na ich tajnú schôdzku, prichytil ho otec. „Ako si mi to mohol spraviť. Ja sa snažím, aby som ti poskytol čo najväčšiu šancu vzdelať sa a byť niečím, a ty sa zatiaľ túlaš po vonku s tou pochybnou bandou detí!“ zhúkol naňho otec. Potom dostal dosť dlhú prednášku o tom, prečo by sa mal radšej venovať knihám. Gejza sa teda so svojou láskou nestretol a ani dlho po tom, pretože jeho otec ho pozorne strážil, aby sa nikam netúlal. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sa uťahoval do svojej izby a kreslil čokoľvek, čo ho napadlo. Potom začal chodiť do záhrady a neskôr po celom okolí Kremnice. V škole, do ktorej v tom čase chodil, ukázal svoje výkresy učiteľovi maľovania a ten bol milo prekvapený, akého nadaného žiaka môže učiť. Okamžite sa Gejza stal obľúbeným žiakom a maliarom učiteľov. Niektorí si dokonca nechali namaľovať obraz pre seba domov.

Gejzove maľby vždy mali tú istú myšlienku. Obyčajní ľudia, príroda, domy mešťanov a banícke drevenice. Keď doštudoval a reprezentoval svoje diela vo viacerých mestách Európy, presťahoval sa domov, do Kremnice. Opäť sa vracal na miesta svojho detstva a nikto mu to nezakazoval. Rodičia na neho boli veľmi pyšní, ale jemu stále niečo chýbalo. Bola to láska. Od svojho detstva vlastne vôbec nemal čas na nič iné ako boli výkresy a knihy. Iba teraz si to uvedomil.

Zahĺbený do svojich myšlienok si vôbec nevšimol, ako na neho niekto kričí. Keď sa obhliadol, zistil, že rovno za ním stojí jeho detská láska, Elena. Obidvaja si padli do náruče. „Prečo si sa neukázal už skôr?“ zvedavo sa ho spýtala. „Nemohol som,“ vykrúcal sa Gejza. Ďalej sa rozprávali až do neskorého večera. Vysvitlo, že Elena ešte nemá manžela, ale je zasnúbená. Vlastne nikdy neľúbila nikoho iného, iba Gejzu. Tak isto to bolo aj na jeho strane, ale museli to držať v tajnosti, kým sa Elena nerozhodne, čo spraví so svojím zasnúbením.

Zatiaľ však musel Gejza odísť do Paríža, kvôli výstavám svojich prác. Strávil tam dva mesiace a nedúfal, že keď sa vráti, Elena bude ešte voľná. Jeho obavy však boli zbytočné. Elena ho čakala s dobrou správou. „Rozišla som sa so svojím snúbencom a som pripravená vydať sa za teba!“ Gejza bol nekonečne šťastný, ale spomenul si na jeden dôvod, prečo by ho Elena nemusela chcieť za manžela. Jeho druhou láskou bolo totiž kreslenie a maľovanie. Nebol si istý, či Elena bude ochotná sprevádzať ho, alebo čakať, kým on bude musieť pracovať v ateliéri a chodiť po výstavách. Keď sa jej s tým priznal, ona sa zasmiala a ľahostajne kývla rukou. „Samozrejme, že mi to nebude vadiť,“ povedala mu veselo.

Už im nič neprekážalo v tom, aby sa vzali a žili spolu šťastne. Dokonca sa im narodila dcéra Eva, ktorá sa stala ďalším zmyslom ich životov. Gejza sa zaradil medzi významných maliarov svojej doby a zvyšok života strávil s úspechom a s láskou svojej rodiny.

Andrea Cepláková 8.A